K ceste duchovného vývoja patrí aj svet prírodných bytostí. Príroda je všemocná a dokonalá, rovnako ako bytosti žijúce v nej. Vstúpte do lesa. Do najposvätnejšieho chrámu celého bytia.
Vôňa dubového lístia
V minulom čísle Vitality sme si priblížili základné poznatky a rozdelenie prírodných bytostí. Dnes si povieme a ukážeme príklady z praxe. Tu uvidíte ako skutočne funguje svet okolo Vás, keď sa vedome začnete napájať na energiu Lásky a Svetla. Uvedomte si, že každý máme svoje bytosti okolo seba. Podľa pôvodu našej duše, sú k nám pridelené bytosti, pripravené pomáhať našej osobnosti v poslaní.
Najväčší dar
Keďže chodím do oblastí Malých Karpát celkom často, našiel som tam miesta, ktoré vyžarujú celkovo viac energie. Na týchto plochách rastú silnejšie stromy ako obvykle, sú tam energetické brány a pramene. Spomínanú bránu na danom mieste, tvoria dva majestátne stromy. Dub a Jaseň. Slúžia podobne ako brány, ktoré poznáme. Oddeľujú dva svety. Práve týmto stromom som dal do ich kôry maličké ruženíny. Polodrahokamy. Pod prameň som zakopal veľký krištáľ, ktorý bude slúžiť strážkyne prameňa na prijímanie a zosilnenie vesmírnych energií pre jej celkovú prácu. Všetko som vykonal veľmi precítene, posvätne s bázňou a láskou voči všetkému živému a lesným bytostiam zvlášť. Po pár dňoch sedím v kresle, čítam si knihu konkrétne o vílach. Odrazu počujem hrmenie. Obloha sa zatiahla takmer krikľavo-modrou farbou. Vyšiel som von a začal som vnímať silnejšie vibrácie z Kozmu, ktoré búrku vždy sprevádzajú. Plný krásy /pretože aj búrka je Krása/ som si opäť sadol ku knihe. O chvíľu začalo pršať. Ale tak jemnučko, akoby padali lupienky ruží. Zároveň hrmelo. Vyjdem opäť von, kochám sa krásou a nežnosťou búrky. V duchu som ďakoval bytostiam za ich očistu pre nás a za vlahu, ktorá je poskytnutá stromom, celej zeleni a Matke Zemi. Keď som sa vrátil domov, odrazu mi prišla myšlienka od bytostí. Znela. –Choď von.- Hovorím si, ale veď teraz som si sadol. A myšlienka opäť -Choď von-. Dobre, hovorím si, idem. Pretože takéto znamenia treba vždy brať vážne. Vyjdem von a podlomili sa mi kolená. NAD CELOU KRAJINOU SA ČNELA ÚŽASNÁ A NÁDHERNÁ DÚHA. Vedel som, že je to dar pre mňa, za to, čo som urobil a stále robím pre bytosti. Rozplakal som sa. Duša vedela, že dúha je pre mňa a bolo to čarovné. Za minútku pomaly zmizla. Celý omámený láskou si sadám opäť ku knižke. Pretočím stránku. A vtedy som si tam, prečítal asi toto-„VÁM VŠETKÝM, KTORÍ NÁM POMÁHATE A VERÍTE NÁM. VÁM VŠETKÝM S LÁSKOU V SRDCI A NA DUŠI, ODOVZDÁME V BLÍZKYCH DŇOCH DAR. BUDE TO DÚHA. PRE VÁS“- Slová nie sú presné, ale bolo to písané v tomto duchu. Bol to odkaz od bytostí. Opäť som sa rozplakal od šťastia. Dostal som od nich už veľa darov, ale tento bol najväčší a najúžasnejší. Keby som prišiel von, len o minútu neskôr, dúhu by som neuzrel. Preto mi dvakrát prišla myšlienka, aby som šiel von. Váš život dostane iný rozmer a zmysel. Prestanete sa báť, pretože ste stále obklopení bytosťami, ktoré Vás včas upozornia na akúkoľvek novú situáciu. Objavíte v sebe skryté dieťa. Prídu k Vám neznámi ľudia a začnú žiadať pomoc. Či len sa tak vedľa Vás postavia a budú sa liečiť z Vášho vyžarovania. Len si treba všetko všímať, radovať a nájsť sa. Prebudiť to nádherné vnútorné dieťa v každom z nás.
Dotýkať sa zázraku
Treba si uvedomiť, že každá jedna prírodná bytosť a anjeli, vedia čítať Vaše myšlienky. Pretože vidia Vašu auru ako si Vy vidíte svoju dlaň. V nej máte zapísaný Váš aktuálny zdravotný a psychický stav, Vaše zámery s danou situáciou, vaše choroby, pocity a stupeň duchovnej zrelosti. Ten sa vidí podľa intenzity vyžarovania aury. Bytosti to všetko registrujú a dokážu doslova čítať budúce okamihy veľmi zreteľne. Pohybujú sa na hraniciach hrubo hmotného, astrálneho a vyšších úrovní jemno hmotných svetov, takže dokážu veľmi veľa. Preto ak chcete, aby sa Vám les otvoril, vstupujte len s čistým a jasným zámerom. S láskavou radosťou v srdci, pretože bytosti sú naozaj ako deti. Hravé, roztopašné a výmyselné. Veď si to skúste. Choďte do lesa a kričte, nadávajte, rozhadzujte aj odpadky. Všetko okolo Vás stíchne, vtáci prestávajú spievať, stromy menej šumia. Všetko sa sťahuje ako v očakávaní úderu. Z takého výletu nemáte nič, len únavu v nohách. Pretože sulfidy a víly vás už dávno zaregistrovali a priniesli správu lesu. Stromy to povedia vílam, víly nymfám, škriatkom, gnómom. Blíži sa votrelec, stiahnite sa! Prejaví sa to tak, že čo zasejete, to žnete. Čiže keď rozkopávate huby, trháte zbytočne kvety a ničíte okolo seba, stane sa... Napríklad sa pichnete tŕňom do prsta pod necht. Alebo zakopnete a udriete si koleno. Či Vás bodne osa. Les Vám dáva znamenia, že tu nie ste vítaný. Motýle nelietajú, rybky v rybníku sa schovali. Možno Vás naplaší divá zver. Ale keď idete skutočne v radosti a Láske medzi týchto úžasných priateľov, všetko je inak. Totiž ak vy vyžarujete Lásku a radosť, tá sa šíri veľmi rýchlo a bytosti Vás už čakajú. Poslovia rozšíria správu, že idete a napríklad vedia zariadiť, aby Vás nikto v lese nerušil. Žiadni ľudia. Jednoducho, ak chcete byť sami, bytosti si to prečítajú z Vašej aury. Zabezpečia, že prípadným ľudom, ktorí sa chystajú na rovnaké miesto ako vy, pošlú signál, aby skrátka zmenili svoj plán. Daný človek si môže povedať, že sa mu nechce šliapať až na ten vrchol, alebo, že sa na výlet pôjde zajtra. A Vy ste v lese, či na svojom obľúbenom mieste sami. SAMOZREJME PLATÍ, ŽE KEĎ CHCETE NIEČO DOSTAŤ, VŽDY TREBA NAJPRV DAŤ. Preto ak pristupujete ku stromu v modlitbe, či vďake, alebo chcete radu, vždy ho pozdravte a odovzdajte mu dar. Najkrajšie dary sú liečivé kamene. Sú nádherné a silné. Každá bytosť ich ocení. Človeka, ktorý miluje Prírodu a pomáha jej, bytosti obdarujú. Vložia mu do jeho aury predmet podobajúci sa vetvičke z jaseňa. Nabudúce, keď pôjdete do iného lesa, bytosti tam žijúce, toto znamenie na Vás uvidia. Budú vedieť, že máte požehnanie a všetko sa Vám otvorí. Nájdete čarovné miesta, veľké huby, zaujímavé kamene, pramene a podobne. K tomu všetkému Vás nasmerujú práve oni ako odmenu za vašu lásku k nim. Dôležité je darovať zo srdca, nie mechanicky, typu- Na, tu máte bytosti a teraz chcem to a to.- Och.... Radšej nie. Prosba musí ísť úprimne a zo srdca. Precítiť ju. POUŽÍVAJTE SRDIEČKO. NAOZAJ Z HĹBOK VAŠEJ DUŠE. LEN VTEDY MÁ ÚČINOK. Vonkoncom sa netreba na nič hrať, bytosti Vás majú preskúmaného skôr ako vyjdete z domu. Ale ak v sebe pociťujete negatívne energie, požiadajte les o ich odňatie. Poproste o možnosť očisty. Vtedy Vám vyhovejú. Môžete sa vykričať, či vyplakať, oni Vám v tom pomôžu. Mne vždy spustia očistu plačom. Požiadam ich v modlitbe o pomoc. Vždy mi pripravia miesto na rozjímanie, panenský pokoj, veľa vtáčieho spevu, motýlikov, kvetov a spustia mi očistu. Pritom cítite ako Vás pozorujú, dokonca sa Vás dotýkajú, hladkajú a usmievajú sa. TO JE VEĽKÝ DAR A KRÁSNA RADOSŤ, PRIAM VEČNÁ ĽÚBOSŤ TAKTO ŽIŤ, PRIATELIA. KAŽDÝ ČLOVEK NA ZEMI MOŽE TAKTO PREŽÍVAŤ LÁSKU A SVETLO.
Najprv daj, až potom ber.
Ešte pár informácií. Keď vidíte na tráve odpad, hlavne plastové fľaše, igelitové tašky, sáčiky, zdvihnite ich a zaneste do smetiaka na plasty. Bytostiam to veľmi prekáža, pretože plast je syntetický a narúša rovnako ich životné prostredie ako kopa odpadu uprostred Vašej obývačky. Nemusíte sa hanbiť, zohnúť sa a zdvihnúť odpad, ktorý tam odhodil nevedomý človek. Hanbiť sa má ten, kto to tam dal. Vy len pomáhate a zušľachťujete svoje okolie a aj seba. Všetko sa Vám vráti trikrát. Aj dobro, či zlo. Pokiaľ pomáhate, /a zber plastových fliaš pomocou je/, vráti sa Vám to trikrát krajšie. Rodičia, prosím učte k tomuto aj svoje deti. A keď Vaše dieťa odhodí odpad na trávu, už budete vedieť, čo treba robiť. Hlavne mu dohovorte. Vždy pred vstupom na Váš domáci trávnik, alebo pri prechode horskou lúkou, požiadajte víly, aby Vám ustúpili z cesty. Majú totiž napoly hmotné telá a vaše kroky by im mohli ublížiť. Len vyšlite myšlienky ako- VÍLY, PRECHÁDZAM TADIAĽTO, UVOĽNITE MI PROSÍM CESTU-. To stačí. Každá bytosť vníma Vaše myšlienky. Prosím Vás, keď máte v záhrade strom, ktorý chcete vyťať, a hanbíte sa čo len v duchu požiadať bytosť o prepáčenie, aspoň ho spilujte rýchlo a s láskou. Tí vedomejší, podíďte ku stromu a požiadajte bytosť, nech ho opustí. Vysvetlite jej danú situáciu, poproste o odpustenie. Dajte jej čas tak deň-dva, nech sa presťahuje do iného stromu. Inak ju zastihnete v činnosti a spôsobíte jej utrpenie. Môj otec násilným spôsobom vyťal starú marhuľu, pretože vraj už bola suchá a nerodila... Môžete sa spýtať, či ju mal len pre marhule, alebo pre existenciu stromu ako takého? Pokiaľ nám už niečo neprináša plody, nechceme to. Načo to tam mať? Ale tú krásu aj chorého stromu už nik neocení. A aj chorý strom je chorý pre niečo. Často totiž berie na seba negatívne energie jeho majiteľa... Doteraz je na tom mieste, kde stál, cítiť smútok a nárek. Vznáša sa tam biely obláčik, ktorý ako balónik hélia visí nenávratne vo vzduchu. Vždy, keď tam prídem, posielam bytosti Lásku. Poviem ešte jeden prípad. Čerešňa u mojich rodičov zarodila nádherné plody. Niečo sa zjedlo, ale väčšina ostala na strome hniť. Prechádzal som okolo nej a cítim smútok. Poslal som stromu Lásku a Svetlo, poprosil som ho o odpustenie k nevšímavosti mojej rodiny voči nej. Potom som povedal mojej mame -Mami, tá čerešňa je smutná-. Ona mi povedala. – Z čoho by bola smutná? Veď každý sa z nej najedol a zobral si koľko chcel-... NIE JE PROBLÉM BRAŤ, ALE TREBA AJ DÁVAŤ. ČOKOĽVEK BERIETE Z PRÍRODY, VŽDY NIEČO DAJTE. A POĎAKUJTE SA. Tak udržíte rovnováhu. Prírodné bytosti sú nekonečne krásny potenciál nádherných múdrostí a radostí aké len Príroda stvorila. Preto ak pôjdete najbližšie do lesa, všímajte si všetko, čo len môžete. Spev vtákov, šum stromov, Vaše pocity. Čím ste vnútorne čistejší a prežiarenejší láskou, tým ľahšie sa budete napájať na jemné energie vôkol Vás. Je to ako s pohárom. Pokiaľ je v ňom čistá voda, svetlo cez ňu krásne prejde. Prežiari ho. Ale keď je voda špinavá, zakalená, čierna, Svetlo neprejde. Preto dbajte vždy o svoju vnútornú čistotu. V lese menej hovorte, používajte viac srdce, než jazyk a rozum. SVET PRED VAMI JE PREDSA VAŠÍM ZRKADLOM. OTVORTE SVOJE SRDCE A BUĎTE AKO DETI. HRAVÉ, ŠŤASTNÉ, VESELÉ. Poviete si- No dobre, tomu sa to ľahko píše, ale ja mám dlhy, som chorý a načo chodiť po lesoch, aj tak sa mi nechce- No, aj tak sa dá. Len zabúdate, že Vašu budúcnosť si tvoríte sami. Konaním činov a voľbou myšlienok v prítomnosti. Všetko závisí len na Vás. Použijem slová úžasnej bytosti, bývalej šéfredaktorky tohto časopisu Nataši Vámošovej. Povedala hlboké slová, ktoré mňa osobne ďaleko posunuli. AKONÁHLE SI UVEDOMÍME SVOJE VNÚTORNÉ HODNOTY, REAKCIE OKOLIA NÁS PRESTANÚ ZAUJÍMAŤ. Preskúmajte tie slová a dostanete nádhernú múdrosť. Na záver tu mám odkaz priamo od bytostí. Prišlo mi to teraz večer, keď píšem tento článok. Pomáhali mi pri jeho písaní. Pretože majú záujem ,aby o nich ľudia vedeli. Ďakujem pekne bytosti.
Slová bytostí
„Milujeme Vás. Otvorte Vaše srdcia, prijmite sa a rozdávajte vašu lásku svetu navôkol. Ďakujeme všetkým ľudom, ktorí v nás veria, zaujímajú sa o nás a poznávajú náš život. Aj my sme tu pre Vás. Kedykoľvek, v kráse dažďa, či prítmí lesa, všade Vás vypočujeme. Planéta patrí všetkým, preto žime spolu v súlade, radosti a láske. Hravosť a radosť nech Vám slúži. My všetci sa za Vás modlíme a prosíme o odpustenie voči vašim prehreškom. Ďakujeme v mene lásky a svetla všetkým svetlým bodom vo Vás. Záhrada bude navždy obsypaná ružovými lupeňmi našej pozornosti k Vám.“
Žiť, cítiť, milovať.
Všimli ste si ako je ráno a večer iný vzduch než cez deň? Taký vlhký, studenkavý a jemný? Cez deň je každý zvuk a vnem menej počuť a cítiť. Večer a ráno oveľa viac. Prečo? Ľudia cez deň vzduch preplňujú svojimi ťaživými myšlienkami, preto je ten rozdiel. V noci ho bytosti očistia, naplnia ich vôňami a vibráciou. Stojím v lese. Padám na kolená do tlejúceho dubového lístia. Za všetkých ľudí prosím za mier a lásku na celej tejto planéte. V plači šťastia a očisty kropím pôdu pod nohami. ĎAKUJEM CELEJ REDAKCII VITALITY ZA UVEREJNENIE OBOCH TAK VEĽMI POTREBNÝCH ČLÁNKOV O PRÍRODNÝCH BYTOSTIACH. CÍŤTE SRDCOM, priatelia.
Peťo Gašparík
Zdroj: Vitalita