Praktické používanie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v reálnom živote
ISSN 1337-6179          dnes je štvrtok 24. apríla 2014, meniny má Juraj , zajtra Marek 
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Znamenie:
Vodnár
Fáza Mesiaca:
4. fáza
Časť rastliny:
kvet
Živel:
vzduch
Výživa:
tuky
Sila Mesiaca:
vzostupná
Magazín - článok
článok bol uverejnený: 27.1.2010

BOH SA HĽADÁ ZRETÍM V SAMOTE

Na ceste každého človeka existuje bod, kedy narastie vnútorná potreba vyjasniť si vzťah k Bohu. Slovo Boh je v spoločnosti často prekrúcané a v jeho mene sa robia veci, ktoré by on sám iste neschválil.

Ľudia svoju zodpovednosť skrývajú za Boha, takisto aj prípadnú slabosť a nerozhodnosť. Boh sa stal akousi univerzálnou a všemocnou doktrínou pre toho, komu to vyhovuje. Pokiaľ chceme nájsť Boha, treba si podľa mňa uvedomiť pár vecí. Kto sme? Našli sme aspoň časť samého seba? Čo môžeme ponúknuť? Odkiaľ začať? A čo je to vlastne Boh?

Slovko Boh je oveľa staršie ako kresťanstvo. Naši slovanskí predkovia používali toto slovo k označeniu Hospodina, teda Gospodina – Hospodára. Ešte v starých slovenských filmoch znejú vety a otázky typu – „ Je hospodár doma?“ , alebo „ Boh požehnaj hospodárovi a jeho rodine“. Ruština nemá písmeno „H“, tak Boh sa nazýval Bogom a Bohovia Bogmi. Slovo Hospodin, teda Hospodár sa zachovalo ešte z predkresťanských čias. Nemýľme si to s kresťanstvom, ktoré dané označenie len prebralo. Slovo Boh nemá kresťanský základ a význam. Je všemocné a vše objímajúce. Nič nežiada, len JE. Ak klamete Boha, klamete len seba samého. Boh ako mocnosť nachádzajúca a obsahujúca len samého seba vytvorená len samým sebou a presakujúca túto atmosféru, Vesmír, planéty a bytie ako špongia - sa otvára všade. Je hlúpe a detinské hádať sa o pravde „ svojho“ Boha. Každé náboženstvo si chráni a cení „ ich“ Boha, no v skutočnosti je to len jeden-jediný. Práve monoteistické náboženstvá /kresťanstvo, islam, judaizmus/ vidia Boha skreslene a vo veľmi úzkej škatuľke. Snažia sa ho nachádzať v nebi a dávať mu zodpovednosť za ich skutky a životy... Ale taká sila sa nedá len tak prehliadnuť a vložiť umelo do hraníc. Má Boh hranice? Iste nemá, pretože jeho živá iskra je v každom z nás. Ak ľutujete a ohovárate iného človeka, okrem iných neduhov, ktoré si tým sami sebe tvoríte, zneužívate a hodnotíte aj Boha. Preto sú karmické a duchovné zákony také prísne. Ich prísnosť narastá s duchovnou zrelosťou človeka. Čím zrelší duchovný základ človek v sebe má, tým prísnejšie pravidlá pre neho platia a po porušení, prísnejšie tresty. Prečo je to tak, to si povieme v inom článku. Zamyslite sa. Koľko je dnes rodín, kde je náboženstvo už od rodičov a tí zapíšu ich dieťa na náboženskú výchovu len preto, že sa to má... Chcú dať dieťaťu dobro v podobe Boha. Lenže Boh sa už dávno nedáva – ten sa nachádza. Zapísaním na náboženstvo a vykonaním prijímacích procedúr ako birmovka, krst, ešte Boha nik na svete nenašiel. Boh sa hľadá osamote. Ak človek chce skutočne k niečomu dospieť nezíska to tým, že mu to je podstrčené. Ale nájde to v ňom samo vývinom jeho vlastnej osobnosti. Teda na príklade. Dieťa, ktoré bolo automaticky vychovávané v kresťanskej rodine ide síce jeho cestou, no jeho vnímanie sveta a hranice sú obmedzené, pretože kresťanstvo ako také a rodičia ho za hranice nepustia. Pamätám si ako kresťanstvo istý čas brojilo proti joge a východným filozofiám. Tu je príklad ako je niekto v škatuli, dusí sa a kope nohami, že on nechce aby ho pustili, pretože je mu tam dobre... Joga a veci okolo nej sú hodnotné. Rovnako ako kresťanstvo aj keď v inom šate. Tu sa skrýva zaslepenosť vizionárstva monoteistu. Na druhej strane môžem povedať za seba. Vyrastal som v nekresťanskej rodine. Rodičia ma dali pokrstiť. Nechali nám v náboženstve slobodnú ruku a ja s mojou povahou som začal inklinovať ku všetkému. V puberte so sa pozrel i do satanizmu, kde ako vodcovstvo ega a sebectva, doslovne platí - Ty mne jednu facku, ja Tebe tridsať. Začiatky... Oslovovala ma mágia, čarodejníctvo. To všetko boli minulé životy. Moja duša mala vždy blízko k východným filozofiám a v nich som nachádzal veľa múdrosti. Hlavne pokoja, súladu a pokory. Po dlhšom čase som našiel svoju vieru v sebe. V prírode okolo v spojení so slovanskými tradíciami a hodnotami našich predkov. To je domov.

Ponúklo sa mi veľa spojení s mojimi minulými životmi, prírodou a mnoho sa mi potvrdilo, otvorilo. Niekto tomu hovorí pohanstvo, ja rodnoverie. Lenže všetkým, čím som prešiel zanechalo vo mne stopy a od mnohého som sa oslobodil. Keď človek začne pracovať na sebe, dostane veľa príležitostí. Teda jedny dvere sa mu otvoria, ale len preto, lebo otvoril predtým iné. A z každých vedú nové a nové. Podstata je nestratiť sa. Nájsť cestu a stále sa jej držať. Aj v lese idete po vychodenej ceste a viete, že tá vedie tam a tam. Ale zídete z nej, pretože vás niečo zaujalo. Viete, kde sa nachádza stará a pevná cesta, tak neblúdite. V pohrúžení sa stretávate s bohatstvami aj vedľajších ciest. Práve tie Vás formujú. Teda plnia. Pevná cesta dáva možnosti a bočnými ich plníte. Samozrejme, môžete ísť len jednou, no bude to túra síce pomerne bezpečná, no málo prekvapujúca a dobrodružná. Chcem tým len povedať, že náboženstvo nejestvuje. Je len jeho vonkajší rámec. Chodenie do kostolov, omša. No každý má tú svoju vieru v sebe. Preto je moc cirkvi založená na manipulácii mozgov, lebo dobre vedia, kam treba ísť, aby stádo bolo formovateľné. Polyteistické kultúry, teda vyznávači prírody a mnohobožstiev, /akým sú všetky prírodné kultúry od Indiánov až po Slovanov/ sú na tom o dosť lepšie, pretože vychádzajú z pochopenia Prírody a jej zákonov. Chrám je príroda a duša človeka. Netreba hľadať Boha, či Bohov v nebi, ale všade okolo a hlavne v sebe. Týmto nehovorím, že jedna viera je lepšia ako druhá. To by bolo skreslené. Ale sú tu isté pevné normy, cez ktoré kto sa hlbšie pozrie, uvidí podstatu. Ľudia chodiaci pravidelne do kostola ešte nie sú kresťanmi. Všetkému sa človek stáva vlastným prerodom krvi a potu. Nič hodnotné sa nezrodí len tak za pár dní. Súčasné otázky napríklad roku 2012. sú neopodstatnené. Mnoho ľudí si myslí, že svet zanikne, no len sa zmení. Aj to je božská podstata a jej správne pochopenie a využívanie. Boh nestvoril nikoho na utrpenie, či klam. Všetko je len v nás. Pýtate sa, prečo je na svete toľko utrpenia , ako to môže Boh dovoliť? Jednoducho. Ak sa to pýtate, utrpenie a krivda je vo Vás. Prečo by sa to mal pýtať človek, ktorý v sebe tieto emócie nemá? Často si splácame. Duša na jej ceste potrebuje k vývinu aj takéto pocity. Ak sa na to pozrieme, bolesť formuje. Ľudovít Veleslav Štúr na smrteľnej posteli v Modre povedal – „ Bolí a to je dobre“. Presne tak. Bolesť je oslobodzujúca. Bez nej by radosť stratila na cene. Rovnako ako biela na čiernej. Aj v bolesti možno využiť slobodnú vôľu. Buď sa budeme ľutovať a zanevrieme na celý svet tým, že posúdime a hodnotíme ľudí ako podrážky od topánok, alebo.... zamyslením sa posnažíme pochopiť a pozrieť na vec z nadhľadu. Všetko sa deje pre niečo. A potom je tu naša slobodná vôľa. To je zázrak! Ak by sme ju nemali a nemali ani naše ego, ťažko by sme sa vyvíjali. Slobodná vôľa nám dáva možnosti ako – Môžeš nožom odkrojiť chlieb, ale odrezať prst človeku-. Prírodné bytosti túto možnosť nemajú. Pracujú na základe neslobodnej vôle. Majú určené čo a ako majú robiť archetypmi anjelov z Kozmu. Tými sa riadia. Aj my máme určené, čo treba robiť. To hovorí naše svedomie. Ego zase namieta, večne nás skúša. Preto všetko utrpenie si robíme len sami. Boh nestvoril zlobu a peklo. To sme si vytvorili len opäť my sami. Myšlienkami, životmi a skutkami. Peklo existuje nezávisle od nás... Cesta jedinca je všemocná. Je potreba vyjasniť si vzťahy v sebe a pri hľadaní miesta na Zemi si dať do popredia i vzťah so Všehomírom – Bohom. Nech ho už nazývate akýmikoľvek menami. Treba spomenúť rozdiely medzi Bohom a Bohmi. Boh je vše objímajúca energia, éter, zákon stvorenia. Bohovia sú prírodné sily pretavené do vonkajších, často aj hmatateľných tvarov. Každá jedna krajina, každý hora, národ má svoje strážne bytosti. Aj Slnko, Mesiac, Vesmír. Tieto mocnosti nasali do seba časť božskej podstaty, ktorú im dali ľudia. Slovania volali Boha Slnka Dažbog, Egypťania Ra. Sila je rovnaká, väčšinou mali podobné vlastnosti. Ale sila je aj meno. Ide síce o tú istú bytosť, len každý národ ju volá inak. Preto toto poznanie ruší všetky náboženské vojny a získanie „pravosti“ Boha. Mená našich rodných božstiev Slovanov ako Veles, Perún, Mokoš, Svarog, Dažbog, Morena, Svantevít, Radegast, či Meluzína, Pohvizd, Rusalka, Baba Jaga, to všetko prináleží istým bytostiam, ktorých sila sa práve najsilnejšie prejavuje na území, kde sú a vznikli. Teda na Slovensku a vo všetkých slovanských krajinách. Tu majú svoje korene. Je tu istá frekvencia energie podliehajúca týmto božstvám a keď sa s ňou človek spojí tým, že vyšle podobnú myšlienku, zladí sa so všetkým, čo božstvu prináleží. Preto je sila Perúna menšia v Amerike a taká silná na Slovensku, Rusku, Ukrajine. Zoberte si koľko slov je odvodených od slov – Dub a Perún. Koľko mien a priezvisk. Aj v nich sú mená Bohov. To všetko sú odkazy, ktoré vnímavý a naladený človek dokáže rozpoznať. Koľko mien na Slovensku má v sebe slovný základ Ježiš Kristus? Málo. Preto je kresťanská viera na našom území málo účinná a duchovný základ národa nie je vyživovaný. Kresťanstvo je tu jednoducho umelo prilepené! Doslova. Každý jeden národ má daný duchovný potenciál, ktorý si má potom jedinec nezávisle na ostatných, sám rozvíjať. Ale nemôže to byť dané vierou, ktorá jednak nie je pôvodná na danom území a za druhé, bola mu daná násilím, vnucovaním a krvou! Preto cirkev stráca svoju moc a tak očividne robí chyby. Je už zbytočná, pretože Boh cirkev nepotrebuje. Potrebujú ju len ľudia. Ježiš Kristus sem neprišiel rozhodne nič zakladať a už tobôž nechcel, aby sa jeho viera šírila takým spôsobom ako tomu bolo. Ako to je dnes? Ľudia v kostoloch sú na oko zbožní, no ich aury sú často nasiaknuté neodpustením, závisťou a hnevom. Toto Kristus nechce. Kristus je láska, áno je. No táto láska nie je jediná na svete. My Slovania si túto lásku vieme vypestovať nezávisle od kresťanstva. Príroda, rodné hodnoty, kultúra, múdrosť a duchovný základ našich predkov a tejto krajiny. Krista rešpektujem ako veľkého učeníka a skutočne čistú osobnosť, no ja osobne Kristovo poznanie do môjho života nepotrebujem. Ale rešpektujem jeho múdrosť, učenie, kresťanstvo. Ak sa pokúsite naladiť myšlienkovo na Krista pocítite úžasné energie a lásku. Skutočne veľké hodnoty. Môžete si z nej niečo zobrať a i dať, no nemáte sa tým opájať, pretože chytáte sa na lano. My sme iná krajina, iná kultúra. Je to akoby ste jedli samé banány v zime namiesto hrozna. Čo je viacej prijateľnejšie pre nás? Banány, alebo hrozno? Banány chutia, no keď ich človek veľa zje v zime, či lete, nerobia dobre. My na to nie sme stavaní. Hrozno je pestované na našej pôde, má naše rodné energie. Ak sa Vám poznanie samo ponúka v jeho rozšírenom /a často skreslenom/ význame, stráca časom na sile a hodnote, pretože je to opäť len pravda väčšiny. Pravda, ktorá bude stáť aj keď veľa okolo nej padne sa hľadá zretím osamote. Tú Vám nik neponúkne. Rovnako ako skúsený podnikateľ neponúkne jeho „know-how“ hocikomu. Každý to musí nájsť sám. O to je to hodnotnejšie...

Predstavte si, že Boh je všade /aspoň jeho malé čiastočky/ a tie sú okolo Vás vo Vás, prenikajú ako šíp vodou. Ste v tom až po uši. Teraz len vedieť plávať, alebo sa nevedomky topiť. Dôležité je odpustiť samému sebe, iným. Len naivní ľudia si myslia, že ak povedia – Odpúšťam si – tak sa aj stane. Odpustenie je zložitý proces vychádzajúci zo srdca. Zhrnieme si to. Pri hľadaní svojho miesta tu na Zemi sa otázke Boha nemožno vyhnúť. Môžete ho vnímať ako chcete, ale dôležité je veriť. V niečo. V Boha. Táto vysoká žiarivá frekvencia obsahuje v sebe veľa Lásky, Svetla a Pokory. Prečo je to potrebné? Ako by fungovala jediná bunka v tele, ktorá by neverila, že ju zásobuje krvou srdce, krv zase prináša živiny a odplavuje odpad? Mohla by takto žiť? Mohla by existovať jedna bunka v obklopení ďalších biliónov iných len sama o sebe, bez toho aby neverila v nič, čo sa okolo nej deje? Videla by síce iné bunky, no to by bolo všetko. To ako to všetko funguje, by si ani nepripustila? Takáto bunka je odsúdenec. Ak si vytvorí bariéru, nič do nej neprejde a mení sa na rakovinovú. Začne ničiť iné bunky v snahe presvedčiť o jej viere. To je nedostatok úcty a pokory. Vďaky. Tej hlavne, pretože čo je náhoda? Výmysel! Všetko sa deje podľa istých noriem a zákonov. Do tých vstupovať neslobodno. Ani ich ovplyvňovať. Len rešpektovať. Hľadanie Boha v sebe začína osamote. Nik ho nemôže dať do Vašej duše. Žiadny človek, ani krst, či birmovka, či návšteva kostola, vrcholu hory. Ak ste pánmi svojich myšlienok a vedome ich riadite, ste pánom svojho života. Boh Vám v tom nepomôže, pretože je múdry. Nechá to na Vás, máte predsa slobodnú vôľu. A kecy o cirkevnej láske bez hraníc, to vynechajme. Láska je tak všemocná, že so súčasným kresťanstvom má len málo spoločné. Je všade. Boh nadelil lásky všade rovnako tak prečo by jej malo mať jedno náboženstvo viac a iné menej? Nie je hádam naša veľkosť v tom, koľko lásky je v nás samotných? K tomuto Boha nepotrebujete! Potrebujete ho, pretože ste bunkou v organizme a potrebujete mu veriť. On zase trpezlivo pozoruje a vníma Vás ako malé čiastočky, ktoré majú v sebe rovnaký potenciál Lásky. Nik nie je viac, či menej. A on to vie. Boh nie je deduško s paličkou na mráčiku. Boh nie je výmysel! Boh nie je trestajúci a hrozný. Boh nie je nespravodlivý! Boh je energia nad všetkým. Vaše jedinečné uchopenie a uvedomenie, pochopenie si prítomného okamžiku v spojení s Vašou múdrosťou, myšlienkami, vyžarovaním v spojení s Vesmírnym Kolom. Pokora a Vďaka. To je Boh. Vyššia energia, ktorá je tak vysoká, že už len keď k Vám príde jeden z archanjelov, nadchnete sa nad tou silou. A to sú „len“ archanjeli. Čo Boh? Preto poňatie Boha v našom mozgu bude vždy nedostačujúce. A ťažko sa hľadá. Ale treba ho nájsť. To je najvyššia cesta. Prirovnám to k horolezcovi. Čo ženie muža, ktorý sa šplhá do výšky 7000. metrov? Lezie po skalách, ľade? Každú chvíľu sa môže zrútiť. Čo ho ženie? Čo to je? Čo v ňom pramení a pobáda ho? Viera! Keby muž neveril, že dokáže vyliezť na vrchol, podvedomie by mu spustilo mnoho impulzov na nedosiahnutie cieľa a nikdy by tam nevyšiel. Ale vie, že tam vylezie. Verí v to. Už tam jeho časť je a čaká ho tam. Spojil sa s vierou, nádejou a pokorou. Človek lezie. To je život. Vrchol hory je Boh. On však lezie a hovorí si – „Aj tak neverím, že tam je nejaký vrchol a nejaký Boh.“ Odpovedám mu – Tak prečo lezieš človeče? Prečo žiješ?- Pokiaľ nebude mať vyriešenú otázku v sebe, prečo to robí a nebude veriť, že tam ten vrchol je, potiaľ sa bude trápiť. Veriť v Boha neznamená, že som niekto. Som kresťan. Nie! Som len som. Nič iné. Všetkým sa len stávame. Nič nedostávame len tak zadarmo. Ale pozor. Na to, aby sa človek vôbec odhodlal vyliezť na horu a už len tú myšlienku v sebe rozdúchať si potrebuje niečo prečítať o lezení, vyskúšať si zliezť pár ľahších vrchov s vhodným oblečením a obuvou. Až potom sa môže pokúsiť vyliezť na vrchol – k Bohu.- Preto toto všetko treba hľadať v sebe. Prácou na sebe si postupne skúšať imaginárne loziť po skalách, vnútornými očistami oživovať vieru v dobré horolezecké topánky a kvalitného oblečenia. Pretavte to do praxe a pochopíte, že to je ťažší proces ako sa zdalo. Ale nie každý to dokáže. Z toho plynie, že nie každý dokáže pochopiť Boha. A cestu k nemu. Pretože keď nechápe seba samého, tvorí sa priepasť. Je potrebné sa vyznať v sebe samom. Samota, príroda, meditácia, hra na hudobný nástoj, maľovanie, kreatívna práca, odpúšťanie, pozorovanie sa, všetko toto tvorí a spája nás so samým sebou. Až potom pomýšľajte na Boha. Inak ho nepochopíte. Toto je veľká chyba, ktorú robia na Slovensku kresťania. Obchádzajú túto prácu na sebe a všetko zverujú do rúk Božích! Zodpovednosť za život, snímanie hriechov, to všetko za nich urobí Boh? Vedia niečo o slobodnej vôli a karme za každý skutok, nech je akýkoľvek? Ako môžu pochopiť konanie Božích zákonov / nie prikázaní!/, keď sa ťažko vyznajú v sebe? Ako to môžete, ľudia? A kto sa nevyzná v sebe, ťažko sa vyzná v Bohu. Postupnosť a istá systematickosť, nadväznosť prác tu má svoje miesto. Súčasné kresťanstvo je o prioritách a slušnom oblečení v kostole. Raz som bol v kostole na dedine a keď sa všetci klaňali, ja jediný som zostal stáť. Viete si predstaviť aké pohoršenie som spôsobil? A ako mi bolo dobre? Bohu sa pokloním rád, ale cirkvi nie. A slovám, ktoré tam vtedy padli už tobôž nie! Ľudia sú ako automaty. Naprogramujú ich a oni len konajú. A kto sa vymkne z pravidiel, toho križujú. Ako Ježiša. Ale križujú sami seba. Boha treba hľadať najprv v sebe. Potom v prírode a keď chcete, môžete aj v kostole. Zase viem, že nemožno ľudí súdiť, či hodnotiť. Každého treba prijať takého aký je a podľa jeho zásluh. Keď je človeku dobre tam, kde je, potom dobre. Nič krajšie nie je. Pokiaľ to robíme úprimne a zo srdca.

http://www.petogasparik.estranky.sk/



autor článku: Peter Gašparík (vizitka autora)


Zaradený v rubrike: Psychohygiena (všetky články v rubrike)
Článok bol prečítaný: 3766 krát

Fotogaléria ku článku

Zobraziť detail obrázku...
Foto: archív redakcie

Súvisiace informácie

Ponúkate službu alebo produkt súvisiace s článkom? Toto je miesto pre Vašu reklamu. Neváhajte a zviditeľnite svoje podnikanie! Pridajte SEM svoj odkaz vo forme textu alebo obrázku, alebo s kontaktnými údajmi o Vás.
Ak chcete pridať Vašu reklamu pod tento článok, napíšte nám na náš email: redakcia@magazinluna.sk

Súvisiace články

Vaše názory a komentáre

Pridajte svoj komentár, názor, skúsenosť alebo zaujímavú informáciu súvisiacu s článkom.

Prosíme Vás, aby ste do textu správy nepísali linky (odkazy na webové stránky).

autor:
kontakt:
Váš komentár:



10.12.2010 13:32:12 od: Matilda Juricová kontakt (juricovamatilda@gmail.com)
Veľmi som rada, že som našla tento článok. Prečítala som ho s radosťou. Snažím sa, uvidím, koľko zvládnem.Ťažko je spoznať sam seba a počúvať vnútorný hlas. Ďakujem, posmelil ma.
10.2.2010 9:34:13 od: Peter Gašparík kontakt (petergaspo@gmail.com)
Pekny den Kvetoslava. Tiež Ti dakujem za Tvoje slova ako reakciu na clanok. Preco som zostal stat v tom kostole? Pretoze som chcel zostat sam sebou. Cirkev mozem respektovat a vnimat ako sucast Bozieho diela. To robim. Uvedomujem si, ze vsetko ma svoj zmysel a zmysel nasich skutkov a ich konanie ovplyvnuje nas zivot. Ak neodpustim cirkvi, nepohnem sa dalej. Cirkvi som odpustil. A tak i sebe. No cesta akou krestanstvo uci cloveka ku pokore a sile stada, ako dava zodpovednost za ciny cloveka Bohu a ziada, aby Boh odpustil cloveku jeho viny je slepa. Mozno tusis, ze v tomto cesta nie je. Clovek nenajde Boha cez krst. Ani v kostole. Moze sa mu len priblizit, pokial to bude chciet. Ale najprv bozie priblizenie bude odrazat, cloveku jeho nespracovane potreby, ziadosti, puta a karmicke uzly. Aj do chramu sa vstupuje naboso. I pred Boha je dobre vstupit co najviac bosy. Ani cez kostol, krst, birmovku sa mu vsak nepriblizi. Len vlastne sebaspytovanie, slzy, bolest a cistenie si vztahov na rodovu uroven, cistenie si mysle a tela, vlastna krv a praca na sebe v samote a cistocnom odluceni, pomoze najst cestu k sebe samemu. No nie este k Bohu. Cestu k Bohu clovek zacina nachadzat az ked sa sam nepodcenuje a nedava osud jeho zivota do osudu ineho. Cez srdce, uvedomenie si celistvosti a jednoty so vsetkym. Boh nechcel, aby sme chodili do kostola a spovedali sa. Boh nechcel zlo.- Miesto neho vsak poskytol Nevedomost. Zlo vytvorili ludia. Zlo ako take ani nejestvuje...Strach otvara Lasku. Kristus je laska a uvedomenie. To, co z neho urobili ludia a cirkev je podobou ich vlastnou, nie Boha. Zlo casto na sebe berie masku dobra, aby mohlo ovladat. A najviac sa da ovladat ten, ktory sa boji. Preto je diabol, peklo. Najvacsi priatel cirkvi je diabol. Mas pravdu. V tomto clanku som sa neubranil mojej skrytej kritike krestanstva.- No pisal som ho pred dlhsim casom a iste veci sa vo mne pohli a zmenili. Cesta odpustenie, pokory a nestotoznovania sa s nicim. Stat v uzadi. Za dobrom i zlom. Stat za nimi.- Len vtedy si clovek uvedomi najlepsie seba a Boha. Milovat Boha je nutnostou a tou najsilnejsou a najkrajsou cestou na nasej Ceste. V malickych je Velke.
10.2.2010 9:07:23 od: Peter Gašparík kontakt (petergaspo@gmail.com)
Zdravim Ta, Mato. Tu je Peter Gasparik. Dakujem Ti za komentar ku clanku Boh sa hlada zretim v samote. Pisal som ho pred dlhsim casom a ako na sebe pracujem, vidim, ze iste veci by som uz zmenil, alebo vidim inak. No ten clanok je v kontexte prostredkom k sebauvedomeniu a ku ceste vseobecneho nachadzania Boha v sebe. Uvedomil som si, ze toto je velmi hakliva tema a napisal som ho az po tazkych skuskach v sebe samom. Mas pravdu, ze rebelujem. Nikdy som nebol ovecka, ktora sa pasie len preto, ze sa to ma. Vzdy som bol silna individualita a ta mi dala velmi vela. No teraz zapajam a zijem aj inu skutocnost a inak vidim Boha ako ked som pisal ten clanok. Inak... vidim ho viac cez seba a viac mimo vsetkeho a vo vsetkom. Uvedomil som si, ze najdolezitejsi vztah v zivote je skutocne vztah k Bohu. Clovek sa nema stavat ani za dobro, zlo, ci ine pseudo slova. Ani za Svetlo, Temno. Podstata je nestotoznovat sa s nicim a byt v nadhlade so sebou samym. V sulade. Hranica, kedy sa clovek vyvysuje nad ostatnych a pritom miluje druhych je velmi krehka. Moja dusa ma tendenciu radit, vychovavat, liecit. Tu si tiez robim hranice. Uvedomujem si, ze duchovna pycha je zaciatok konca duse, alebo koniec vsetkeho, comu verim. Viem o tom a skusky, ktore mi zivot dava ma posunuli uz dalej. Stotoznujem sa so samym sebou a Boha hladam stale v sebe a prirode. Ked clovek najde Boha, hlada zase. Pretoze stale je nieco krajsie, zivsie, stale viac ine a meniace sa. A v tom je Boh. Preto nase vnimanie veci cez podstatu Boha, dava tymto veciam tvar, chut a silu. Preto sa podla mna Boh hlada stale. Najdolezitesia je pokora. Odpustenie si. som pokojny. Ako menim vztah k sebe, posilujem vztah s Bohom a odkazom Krista. Citim viac energie cistiace a vytycujuce hranice. Cim viac sa odpajam od stareho a zdviham opony, tym viac stojim v sebe a v nadhlade. Pozerat sa na kazdeho cloveka ako na Bozie dielo a kazdy skutok prijimat s laskou. Sam vo svete nie sme nicim a ani ja nie som vo svete nic. Skutocne zrnko piesku. No v svojom vlastnom Vesmire sme tou najdolezitejsou hviezdou. --
6.2.2010 12:46:28 od: kvetoslava kontakt (konvalinka9@gmail.com)
Milý Peťo, chcem zareagovať na pár viet z tvojho článku s krásnym názvom "Boh sa hľadá zretím v samote". Ostala som z teba trochu zmätená, pretože obyčajne vieš presne, čo chceš povedať. Tu som si vlastne nie istá. Je v ňom množstvo hlbokých myšlienok a pravdy, ale ako celok vyznieva ako kritika kresťanstva. Nechápem tvoju vetu: ... keď sa všetci klaňali, ja som zastal stáť. Spôsobil som pohoršenie. a bolo mi dobre. Prečo ti bolo dobre? Že si spôsobil pohoršenie? Keby som ja bola v tom kostole, pomyslela by som si,že si zrejme zdravotne postihnutý a preto sa nemôžeš pokloniť. Na svete sú tri druhy náboženstiev. Hindovia a mohamedáni tvrdia, že Boh sa nachádza niekde vonku, mimo nás. Je tu stvoriteľ a stvorenie. K Bohu sa dostávajú cez modlitby, uctievania, nikdy ho nemôžu dosiahnuť, iba sa k nemu priblížiť. Budhisti a džinisti tvrdia, že Boh je v nás. Naša duša je najvyšší Boh. Preto idú k Bohu cez meditáciu. Ale Ježiš hovorí. Boh je vo vnútri aj mimo nás.Boh je v nás ako naša duša, ale aj v celom vesmíre. Boh je všade. "Zodvihni kameň a tam ma uvidíš" Tu prehlásil jednu z najvyšších právd. Je to syntéza. Stvoriteľ sa rozpustil vo svojom stvorení. Ostatné náboženstvá idú do extrému.A žiaden extrém nemôže byť pravdou.Ježiš je v rovnováhe.Ukázal cestu - poznaj seba v samote a akonáhle sa spoznáš, spozná ťa celý vesmír. Keď prídeš domov, nebudeš osamotený, bude s tebou jasať celý vesmír, stromy, kvety, vtáci... Život každého človeka má zmysel len za podmienky, že on sám sa zameria na rozvinutie svojej podstaty, svojho večného ducha. Stav rozšírenia vedomia je možné dosiahnuť rôznymi magickými metodami,drogami, ale neočakávane sa dostaví aj spontánne pri meditácii. Preto Ježiš, vychovávaný v elitnej sekte esejských dobre chápal,že ak chce pomôcť ľuďom ako celku povzniesť sa na vyššiu duchovnú úroveň, musí im dať prostriedok, ktorým to budú dosahovať. Preto ustanovil krst. Nie je to cieľ. Je to cesta, prostriedok. A išiel ešte ďalej. Priniesol niečo, čo dovtedy neprinieslo ani jedno z náboženstiev. Všetky náboženstvá sa zhodli na duchovných zákonoch, ktoré treba v živote dodržiavať a ktoré sú v kresťanstve obsiahnuté v 1O -toro božích prikázaniach.Ale Ježiš dal ľuďom do rúk kľúč, obrovskú šancu, ktorým môžu zrýchliť svoje uvedomenie seba, svojej duše. A tým kľúčom je akt pokánia.Pokánia, ako procesu uvedomenia si hriechu / prestúpenia zákona/oľutovania ho /celým svojím srdcom a bytosťou/ a nápravou /ak je to ešte možné/.Je to prostriedok,ktorý, ak sa správne prevedie, neguje karmické skutky. Teraz ale nemyslím na spoveď a pokánie, ktoré sa prevádza v katolíckych kostoloch. To nemá nič spoločné s pokáním, ktoré priniesol Ježiš. Prečo Židia neprijali Ježiša ako Syna Božieho? Bol predsa Žid, bol jedným z nich. Jeho učenie nevychádzalo z ich viery. Celý Starý zákon je založený na strachu, treste a odplate. "Oko za oko, zub za zub" Celým zákonom sa tiahne trestajúci Boh. A s čím prišiel Ježiš? Miluj svojho nepriateľa. Ak ťa niekto udrie po jednom líci, nastav mu aj druhé. Miluj blížneho svojho ako seba samého.Ježiš ukázal, že Boh je láska. Toto nemohli Židia prijať. Preto ho ukrižovali. Neurob tú istú chybu aj ty. Ježiš ukázal, že Boh je láska. To bol ten prelom, to bol ten kvalitatívny skok. Tiež si myslím, že rok 2O12 nebude koncom sveta, ale musí prísť k zmene. A to nie ku kvantitatívnej, ale ku kvalitatívnej zmene. Ľudstvo sa opäť nachádza v bode, kedy je už táto zmena nevyhnutná. Ľudia hľadajú Boha. Každý má však svojho osobného Boha a svoju vlastnú cestu k poznaniu. Jeden ide cez modlitbu, druhý cez meditáciu, tretí cez výchovu svojich detí, štvrtý cez prácu, piaty cez umenie, hudbu.... Je toľko ciest, koľko je ľudí. Jedna je rýchlejšia, jedna pomalšia, ale všetky sú dobré a všetky sú správne. Všetko sú len prsty ukazujúce na Mesiac.
6.2.2010 12:38:14 od: martin kontakt (matofabus@gmail.com)
wow, toto je prvý článok, ktorý som sa na tu rozhodol precitať celý, lebo sa mi do dlhých väčšinou nechce, a spravil som tak náhodou po rannej meditácií, s myšlienkou že nech mi niečo Boh pekné na čítanie podhodí pod ruku.. Ostal som v nemom úžase, lebo je to celé akoby som to napísal ja :) Podľa toho čo píšeš, som si prešiel takmer rovnakou cestou.. tými istými učeniami, a pochopil som z nich pravdepodobne tie iste myšlienky, ktoré sformovali tie iste názory na seba, okolie v ktorom žijem i celý vesmír a jeho zmysel. Používaš dokonca tie iste "podobenstva" pre vysvetlenie svojej cesty a názorov, všetky.. Zaujimavé.. :) Aj podla tvojho profilu, vyznavame asi tie iste hodnoty v zivote iduc rovnakym smerom. NO ale.. ako by som asi aj sám sebe povedal.. aj napriek pokore, láske a porozumeniu, ktoré sa v sebe snažíš držať, stále rebeluješ.. hlavne voci cirkvi - ked si ostal stat a ostatní sa poklonili (robim to iste). neodsudzujem to, ale je to znamenim tvojho rebelanstva pravdepodobne aj v inych sferach denneho zivota. Podla opisu rakovinovej bunky, tipujem ze si cital aj Lazareva.. napadla ma preto aj ine jeho upozornenie - aby sme sa nepovysovali nad inych. Ani svoju samotnu cestu k Bohu nad sameho Boha. Je to asi najhorsi sposob ako si znicit karmu i zivot..aj ked vyzera nevinne. A nakoniec.. vravíš že chápeš a rozumieš Ježišovi, rešpektuješ ho a dokonca dokážeš cítiť jeho lásku.. máš pravdu, nemali by sme sa ňou opájať, ale doplním len jednu vec.. Ježíš je aj cesta! Uznávaj všetko, čo uznávaš, nemusis byt krestan (tiez sa za neho nepovazujem) ale mysli na to, že v konečnom dôsledku iba a LEN cez neho dojdeme spasenia, lebo on nám tu cestu otvoril svojou krvou, ktorú za nás vylial. Ina cesta neexistuje. Prajem Ti Vsetko len a len dobre v Tvojom zivote! :)
3.2.2010 21:57:54 od: Martina Speváková kontakt (matamala@azet.sk)
Tento článok mi konkrétne pomenoval to, čo som vo svojom vnútri už dávno cítila a nevedela som tomu priradiť tie správne slová. Ďakujem
29.1.2010 10:08:20 od: Dana Kotalíková kontakt (dkotalikova@nspbb.sk)
Nádherný článok, dojímavý až k slzám.Plne s autorom súhlasím. Vďaka, z celého srdca.
1


predplatitelia





Copyright (C) 2007 - 2014 Magazín LUNA, s.r.o., ISSN 1337-6179, web solution and visual design (C) 2007 SYNAPSYS, s.r.o.
(verzia aplikácie 4.14)