O ich úžasnej pomoci môžu vyprávať najmä plastickí a rekonštrukční chirurgovia...
O pijavičkách sa už napísalo veľa, rád by som aspoň pár slovami uviedol všetkých čitateľov do obrazu ohľadom liečby pijavicou lekárskou, začnem pri histórii:
Púšťanie krvi pomocou pijavice je spomínané lekármi už v starom Ríme a vo východnej medicíne . O masovosti používania a teda o účinnosti hirudoterapie svedčí skutočnosť , že v 30-tych rokoch 18. storočia bolo len v Rusku predaných 30 miliónov pijavíc ročne . Liečebná užitočnosť pijavíc bola tak vysoká , že na prelome 18. a 19. storočia vyvážalo Rusko do západnej Európy a predovšetkým do Francúzska 80 až 100 miliónov kusov ročne.
Neskôr bolo liečenie pijavicou vytlačené metódou púšťania krvi žilou. Používanie pijavíc pri liečení sa udržalo iba u liečiteľov , mníchov a teda aj v ľudovom liečiteľstve.
V priebehu druhej polovice 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa vzťah k hirudoterapii veľmi pomaly menil, lebo si lekári všimli , že pri niektorých chorobách liečenie pôsobí na
celý organizmus a to bez vedľajších účinkov.
O užitočnosti pijavíc svedčia i zákony v niektorých krajinách, ktoré ich už stáročia zákonom chránia.
Na svete existuje približne 600 druhov pijavíc, z nich sa v medicíne používajú len tri druhy. Tieto pijavičky sa dajú ľahko od iných rozlíšiť, na chrbte majú žlto-oranžové alebo zelené prúžky. Ostatné druhy pijavíc sú absolútne nevhodné pre medicínske účely.
Pijavica lekárska – Hirudo medicinalis, je na červenej listine a v prírode sa už takmer nevyskytuje.
Dnes sa pijavice množia v zajatí v inštitúciách, ako Bristol Zoo Gardens. Pijavice našli novú slávu v mikrochirurgii, kde lekári vyžadujú precíznosť pijavíc, odviesť upchaté cievy, zrazenú krv zo zranených miest. Plastickí chirurgovia sú zvlášť vďační pre prínos, ktorý robia pijavice pri ťažkých transplantáciách a rekonštrukčnej chirurgii.
Tu sa dostávame k základným indikáciám:
- srdcovo-cievne ochorenia, ischemické ochorenia
- chronická bronchitída, zápal pľúc, astma
- priaznivý vplyv na pečeň
- pľúcna embólia
- rôzne druhy krvácania (hemoroidy, z nosa a pľúc)
- gastrointestinálne ochorenia, tráviace problémy
- zápal obličiek
- zápal žlčníka - cholecystitis
- zápal pankreasu - pancreatitis
- trombotický zápal žíl - tromboflebitída (tromby sa vstrebú, zdurenina zmizne a bolesť sa vytratí)
- kŕčové žily
- očné, ušné, krčné problémy
- krvné podliatiny, zrazeniny
- sklerotická forma hypertónie
- paradentóza a iné zubné choroby
- urologické ochorenia, močové cesty, obličky
- mužská a ženská sterilita
- kožné choroby (akné, psoriáza, ekzém, herpes)
- gynekologické problémy (zápaly maternice, vaječníkov)
- systémové choroby (reumatická artritída)
- choroby pohybového aparátu, kĺbov
- mozgová obrna
- infarkt myokardu
- artérioskleróza, skleróza mozgových ciev
- vysoký krvný tlak
- migréna a depresia
- celková regenerácia organizmu , čo využívajú výkonní športovci pred dôležitým zápasom
- reumatizmus a epilepsia (pijavice prinášajú vynikajúce výsledky. Stav pacientov sa zlepší, opäť dostanú chuť do jedla a spánku)
- bolesti svalov , natrhnutie svalov a natiahnutia
- hemoroidy s neuveriteľne pozitívnymi výsledkami
Využitie pijavíc má úspechy aj pri kožných chorobách, akými napr. sú strupovitosť, opar lysivý, rezavé škvrny a ďalšie postihnutia. Mnohí lekári liečiaci pijavicami zdôrazňujú ich priaznivé účinky. Obnovuje sa normálna teplota, klesá krvný tlak, ustane krvácanie z nosa a krku, zlepšuje sa látková výmena, odtoky sa vytrácajú a tromby sa vstrebávajú. V rovnakom čase môže byť povedané, že terapia pijavicami môže byť príčinou zlepšenia útlmu bolesti. Pozitívny efekt môže byť rozhodujúci pri reume, artróze, zraneniach, bolestiach svalov, alebo pri natrhnutí svalov. Výsledok prekvapil i odborníkov. Ukázalo sa totiž , že liečba pijavicou je veľmi účinná. Všetci pacienti pocítili zmiernenie bolesti, k najväčšej úľave dochádzalo po 24. hodinách po priložení pijavice. Účinok pijavíc naviac – na rozdiel od analgetík, pretrvával i po 4 nasledujúce týždne.
Takýto efekt sa dosahuje vďaka bioaktívnym látkam, ktoré pijavička vstrekuje do tela.
Ide o nasledovnú skladbu látok:
- hirudín
- hyaluronid
- pseudohirudín
- destabil
- apyr
- bdelin
- eglin
- kinin
- histamin ako substat
- kolagén
- protea
- lipolytic enzým
- triglycerid
- lipóza
Hirudin má nasledujúce účinky:
Antikolagulačné, antitrombotické, trombolytické, antiischemické imunostimulačné, antibakteriálne, protizápalové, analgetické a antisklerotické.
Biologicky aktívne zložky z pijavíc - slinné žľazy sú použité aj na kozmetické účely.
Hirudoterapia má aj kontraindikácie:
- poruchy zrážanlivosti krvi - hemofília
- alergia na látku hirudín
- vážne poruchy imunitného systému
- tehotenstvo
- ak používate lieky s obsahom olova
- ak používate lieky na zrážanlivosť krvi – vtedy vysadiť
- pri alergickej reakcii po uštipnutí hmyzom
V žiadnom prípade sa nesmú používať u novorodencov a malých detí!
Nesmú sa používať pri ťažkej anémii (chudokrvnosť), pri vysokom štádiu cukrovky, pri poruche hojenia sa rán!
Pijavice nikdy nesmú byť použité na druhom pacientovi!
Nedá sa mi aspoň trocha nezastaviť aj pri anatómii.
Pijavice sú hermafrodity, skladajú sa z oboch, teda z mužského a ženského pohlavného orgánu, pričom sa vzájomne oplodňujú. Do zámotku ukladajú 10-30 oplodnených vajíčok. Behom ich kladenia vylúčia 4-5 zámotkov, ktoré ostávajú v zemi blízko vody. Po mesiaci sa z vajíčok vyliahnu malé pijavice, ktoré v prírodných podmienkach až za 3 roky dosiahnu 2 gramy. Až potom sa dajú použiť k medicínskym účelom. Samozrejme je to závislé od stravovacích podmienok a od teploty vody. Za teplých dní sú pijavice ďaleko pohyblivejšie, ako za chladných. V lete, keď jazerá vysýchajú sa zavrtávajú do bahna. Prezimuvávajú v pobrežnej pôde. Na jar, keď sa studne a jazerá plnia vodou začnú byť živšie a hľadajú potravu.
Anatómia pijavice lekárskej môže vyzerať jednoducho, ale viac častí je možné nájsť mimo makrohladiny. Telo pijavice je v brušnej časti ploché. V prednej časti je ústna prísavka a na zadnom konci sa nachádza zadná prísavka. Povrch tela je pokrytý drobnými kolieskami. Koža obsahuje mnoho žliaz vylučujúce hlien. Základnou farbou pijavice je olivovo zelená. U rôznych poddruhov má odlišné odtiene. Niektoré sú svetlozelené, u iných prevláda šedá farba. Na boku pozdĺž sa tiahnu žlto-oranžové (hrdzavé) pruhy. Predstavujú dôležitý rozlišovací znak. Brucho hraje rôznofarebnými odtieňmi. Existujú pijavice so šedo zeleným bruškom a s dvoma čiernymi pruhmi po okrajoch, iné na ňom majú čierne škvrny. Niekedy ich je toľko, že šedo zelenú farbu potláčajú. Lekárske pijavice sa živia krvou rýb a zvierat. V ústach majú tri čeľuste vyzbrojené drobnými zubami. Nimi rozhryznú kožu a následne sajú krv. Okolo hltanu a ďasna majú slinné žľazy pozostávajúce z malých belavých jednobunkových teliesok. Keď sa pijavica prisáva zavŕta sa do tela ako šrób, súčastne sa s čeľusťami otvárajú priechody slinných žliaz. Ich sliny obsahujú liečivý hirudín, ktorý má vynikajúcu schopnosť brániť zrážaniu krvi v organizme i mimo neho. Počas satia sa krv z hltana dostáva do objemnej dutiny, táto má tú funkciu, že slúži ako rezervoár. Z tejto dutiny krv v malých dávkach putuje do strednej časti čreva, kde sa spracováva. Zadná časť má vylučovací otvor. Na jedenkrát pijavica lekárska dokáže vysať obrovské množstvo krvi. Preto sa jej telo niekoľkonásobne zväčší . Najedená môže bez stravy vydržať 1,5-2 roky. Dýcha kožou.
Nervový systém pijavice lekárskej sa skladá z nadhltanového uzlu, hltanového nervového prstenca a brušného nervového reťazca. V prednej časti tela je 5 párov veľmi drobných očí (viditeľné sú pri zväčšení).